Bulharsko
Po stopách dávnych Trákov I.

Dlhé roky bolo Bulharsko obľúbenou destináciou letných dovoleniek v mnohých rodinách v komunistickom Československu. Strediská Slnečné pobrežie, Zlaté piesky, Varna, Albena, Primorsko, Sozopol a i. boli zaplavené turistami, ktorí väčšinu času trávili na piesčitých plážach, pretože nachytaný bronz od Čierneho mora bol jednou z mála výraznejších zmien v šedi komunistického režimu. Občas si niektorí dovolenkári vyrazili na výlet do Nesebaru a Balčiku alebo do najbližšieho nákupného strediska, aby pre príbuzných kúpili tradičnú bulharskú hnedú keramiku s roztečeným vzorom či fľašku plisky alebo koňaku Slnčev brjag. O Trákoch vtedy takmer nikto nechyroval. Jednak preto, že zmienky o nich v učebniciach dejepisu boli nedostatočné a jednak preto, že sa mnohé objavy, približujúce túto kultúru, uskutočnili až v posledných desaťročiach.

Územie Bulharska bolo od nepamäti významnou križovatkou viacerých kultúr, národov a kmeňov. Jedným z pôvodných národov boli Tráci. A hoci sme o nich nemali toľko informácií, predsa sú minimálne dvaja príslušníci tohto národa známi na celom svete. Veď jeden z nich aspoň načas položil na kolená najväčšieho vládcu vtedajšieho sveta – Rím. Volal sa Spartakus a žil v 1. storočí p.n.l. Druhý je Orfeus, známy z gréckej mytológie. Podľa niektorých historikov to však nebola len o vymyslená postava.

Kto sú Tráci

Z početných euroázijských národností začali v staroveku tri obývať Balkánsky polostrov: Heléni (najjužnejšiu časť), Ilýri (západ) a Tráci (teritórium dnešného Bulharska, ale aj časť Rumunska, Grécka a Turecka, t.j. rozsiahle územie medzi Dunajom, Čiernym a Egejským morom). Za najstaršie písomné zmienky o Trákoch sa považujú 4000 rokov staré hlinené tabuľky, pochádzajúce z minojskej civilizácie, objavené v roku 1900 na ostrove Kréta. Okrem rôznych administratívnych poznámok sa na tabuľkách spomínajú aj mená tráckych plemien, ich vládcov a dokonca aj slovo „Trákia“. Aj Homér sa vo svojom epose Iliada viackrát zmieňuje o Trákii a jej obyvateľoch, ktorí boli spojencami Trójanov. Spomína dokonca i bohatého tráckeho kráľa Rezosa, ktorý v Trójskej vojne zahynul. S opismi kultúry Trákov a ich vzťahov s inými civilizáciami v tejto oblasti sa stretávame aj v dielach gréckych historikov Xenofana a Strabóna. Podľa otca histórie – Hérodota boli Tráci po Indoch najpočetnejším národom na svete! Hérodotos však zároveň poukazoval na ich nejednotnosť a roztrúsenosť do početných kmeňov, ktoré často bojovali medzi sebou a len občas sa dokázali zjednotiť do väčšieho celku (Odryzské kráľovstvo v roku 470 p.n.l.). K najvýznamnejším plemenám patrili: Bistoni, Kikoni (spojenci Trójanov), Agriani (ich elitná ľahká pechota sa zúčastňovala výprav Alexandra Veľkého), Bézovia, Geti, Tribalovia, Edoni, Skordiskovia, Kari, Odryzovia, Dákovia (obývali územie dnešného Rumunska – Dáciu, preto Rumuni vyrábajú autá s týmto názvom!) a iní.

Zo života Trákov

Najviac informácií o Trákoch sa zachovalo v antických textoch, no keďže Gréci nemali v láske žiadnych cudzincov, vo svojich spisoch často zobrazovali iné národy ironicky a sarkasticky. Tak napríklad Gréci, známi tým, že svoje víno riedili, pohoršovali sa nad Trákmi, že pijú víno husté, neriedené, dokonca aj ženy, navyše hltavo a z veľkých čiaš. Nuž, že Tráci holdovali vínu, sa nemôžeme na jednej strane čudovať – veď ich krajina bola rodiskom Dionýza – boha vína, plodnosti a veselosti, masové religiózne rituály na jeho uctievanie sa nezaobišli bez tohto moku, no v bežnom živote, aspoň podľa zachovaných nástenných malieb, išlo skôr o okázalé hostiny než o nejaké primitívne opíjanie sa. Okrem toho sa víno považovalo za dar bohov, opilosť a extáza predstavovali stupienok na schodišti do sveta božstiev, medzičlánok medzi smrteľníkmi a tými, čo sú nesmrteľní. Veľký dojem robilo oblečenie, ktoré nebolo ľahké a vzdušné, na aké boli Gréci a Rimania zvyknutí. Tráci obývali drsnú zem s vysokými horami (Rodopi a Hemus – dnešná Stará planina), často pokrytými snehom. Oblečenie preto volili teplé, muži nosili nohavice, lebo jazdili na koňoch, na hlavách mali čiapky z líščej kožušiny. Obľubovali tetovania a šperky (prstene, náušnice, náramky, náhrdelníky, opasky, veľké ihly na zapínanie). Žili v mnohoženstve, po mužovej smrti sa najmilovanejšej manželke dostalo veľkej pocty – bola usmrtená, aby mohla byť pochovaná spolu so svojím druhom. Všetci antickí letopisci sa zhodli v tom, že Tráci boli znamenití bojovníci (bodaj by aj nie, keď aj boh vojny Ares (Mars) sa narodil v Trákii!) a zatiaľ čo iné európske národy používali kone len do záprahov bojových vozov, Tráci boli výbornými jazdcami. Podobne ako iné národy v tých časoch, aj Tráci s obľubou rabovali, a to aj na mori, čo dokazujú nálezy kamenných kotiev pozdĺž čiernomorského pobrežia. Keď práve nebojovali a nezbíjali, venovali sa Tráci chovu dobytka, pestovaniu obilia, lovu, rybolovu, ako aj spracovaniu kože, dreva a kovov, kde vynikali vysokou zručnosťou.

Pokračovanie

Fotografie označené www.grafikfoto.at sú od mojej priateľky Anny Sieragowskej, pretože mne vtedy zlyhal fotoaparát. Díky, Anna!

Komentáre

4 Komentáre

  1. Pingback: Burgas – Kam sa vybrať na výlet? 2 – travel potpourri

  2. Pingback: 7 archeologických múzeí v Bulharsku, ktoré treba vidieť - travel potpourri

  3. Vlaxa

    According to the father of history – Herodotus – the Thracians were…

    1. Ingrid (Autor článku)

      Dear Vlaxa, In the original text in Slovak this was correct. I am very sorry that a mistake was made in the translation. In any case, I am very happy that we have such attentive readers who read carefully. Thank you for drawing our attention to this mistake. It has been corrected.:)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Our website uses cookies. Do you agree with this? / Naša stránka používa cookie. Súhlasíte s tým? Info

Nastavenia cookies na tejto web stránke sú nastavené na "Povoliť cookies", aby sme vám maximálne uľahčili jej prezeranie. Ak budete pokračovať v používaní tohto webu bez zmeny nastavenia súborov cookie alebo kliknete na tlačítko "OK", potom nám k tomu dávate súhlas.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "OK" below then you are consenting to this.

OK