Húsavík – Veľrybia hra na skrývačku

K najmalebnejším miestam na Islande určite patrí záliv Skjálfandi s mestečkom Húsavík.

Medzi malými oplechovanými domčekmi ponatieranými rôznymi farbami dominuje štíhla veža secesného dreveného kostola Húsavíkurkirkja.

Na oltárnom obraze v kostole je výjav o vzkriesení Lazara, jeho dej sa odohráva na lávových presypoch…

Nad mestečkom sa vypína „modrý“ kopec, celý posiaty záplatami z kvietkov lupiny (vlčí bôb), čo je najrozšírenejšia rastlina na Islande.

V letných mesiacoch sa dá posedieť aj vonku na terase prístavnej reštaurácie, dokonca s krátkymi rukávmi, a ochutnať niektorú špecialitu z rýb.

 

Do Húsavíku sa ale chodí najmä kvôli veľrybám. Pozorovanie veľrýb bolo hlavným dôvodom aj našej návštevy. V prístave už čakali lode z dubového dreva, nám sa ušla loď s menom Náttfari, čo v preklade doslovne znamená „Námesačník“. Náttfari bol otrok, ktorému sa podarilo ujsť svojmu pánovi – švédskemu Vikingovi Gardarovi Svavarssonovi, ktorý ako prvý strávil v Húsavíku celú zimu – okolo r. 870.

Hoci zubaté slniečko celkom príjemne hrialo, my sme sa museli poriadne nababušiť. Nechýbala čiapka ani rukavice, dobre padol aj pršiplášť, ktorý nás na otvorenom mori chránil pred mrazivým vetrom.


Najprv nám hlavný pozorovateľ vysvetlil námornícky hodinový spôsob signalizácie a keď potom zakričal: „Nine o’clock!“, všetci sme sa presunuli na ľavý bok lode a fanaticky sme stláčali spúšte svojich fotoaparátov. Veľryby ma, aj napriek svojim ťažkotonážnym rozmerom, prekvapili ladnými pohybmi. Niekoľkokrát sa vždy majestátne zavlnili nad hladinou, pri poslednom zvlnení sme cítili, ako sa nadýchli, ohyb bol väčší a ony potom na niekoľko minút zmizli v hĺbkach oceánu. Ešte pred tým nám však vystrčili na obdiv svoj elegantný chvost. Všetci sme ostali stáť na svojom mieste, prst pripravený na spúšti. Ale veľryby majú svoje vlastné pravidlá hry na skrývačku. Keď sa znovu vynorili, tak to bolo na úplne inom mieste, než sme predpokladali. Od radosti, ako nás dobehli, vyfúkli svoj charakteristický vodotrysk.


V Húsavíku máte až 95%-nú pravdepodobnosť, že týchto najväčších cicavcov uvidíte naživo, najčastejšie vráskavca malého a dlhoplutvého, ktorý váži až 10 ton a dosahuje dĺžku okolo 15 metrov.

Zaujímavé informácie o veľrybách sme našli v Múzeu veľrýb, o.i. aj smutný príbeh orky Keiko, ktorá sa narodila neďaleko Islandu a v americkom filme „Free Willy!“ stvárnila hlavnú úlohu.

Pre toho, kto hľadá niečo špeciálne a trochu pikantné, je Húsavík tiež správnou adresou. Nachádza sa tu totiž Islandské phallologické múzeum, ktoré – zrejme ako jediné na svete – má vo svojej zbierke falické exponáty (vyše 200 kusov!), patriace všetkým druhom cicavcov žijúcich v tejto krajine.

Komentáre

3 Komentáre

  1. Pingback: Island – sila vody – travel potpourri

  2. Sabine

    Husavik is an amazing place and you where lucky with the weather! And the whales! We cruised for 3 hours and spotted one little minke whale… but the whale watching tour was amazing anyway…..

  3. Ingrid (Autor článku)

    Yes, we were lucky. It was really great! Freezing on the boat, relaxing in the port and the scenery like from a postcard!

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Visit Us On TwitterVisit Us On FacebookCheck Our Feed