Pútnické miesta

Je február 2016, ale v mysli sa ešte často vraciam do roku 2015. K najlepším zážitkom uplynulého roka určite patrí náš spoločný výlet so Zitou do Portugalska, v rámci ktorého sme navštívili aj tri významné pútnické miesta. Podľa wikipédie sa miesto stáva pútnickým vďaka tradovanému zázraku, zjaveniu alebo uctievaniu osobnosti, ktorá tu pôsobila alebo je pochovaná. Už v ranom kresťanstve sa putovalo, najmä do Svätej zeme, neskôr pribudli ďalšie pútnické miesta v Európe (napr. Lurdy, Medžugorie a i.) a v iných kútoch sveta (Guadalupe v Mexiku). Púte sú známe aj v iných náboženstvách, v islame je vykonanie púte do Mekky dokonca jedným z piatich hlavných pilierov viery. V hinduizme sú posvätné rieky, preto sú pútnické miesta spravidla popri ich tokoch, na miestach, kde pramenia alebo sa stretávajú s inou riekou.
Hoci všetky tri pútnické miesta, ktoré sme si pozreli so Zitou, navštevujú kresťanskí pútnici, každé z nich na mňa zapôsobilo úplne inou atmosférou.

PORTUGALSKO
FÁTIMA – NOSSA SENHORA


V čase našej návštevy bola hlavná bazilika v rekonštrukcii. Je to už príprava na veľké výročie, v roku 2017 uplynie 100 rokov od zjavenia Panny Márie na tomto mieste. Vôbec nevadilo, že bol kostol zatvorený, každú polhodinu prebiehala omša v inom jazyku v malej kaplnke, ktorá lepšie pripomínala jednoduché pomery troch malých detí – Lúcie, Francisca a Jacinty – pastierikov, ktorým sa tu v roku 1917 zjavila nadprirodzená bytosť – Pani svätého ruženca.

Som presvedčená, že pútnické miesta sú zároveň silne energetické. Tu, na obrovskom priestranstve Cova da Iria, sa každoročne stretávajú desaťtisíce pútnikov (mestečko má pritom len 7500 obyvateľov), a hoci teraz vidno len ojedinelé skupinky, celé miesto pôsobí ako oáza pokoja, pokory a rozjímania. Nikto sa tu nestresuje, nikto nepresviedča druhého o svojej pravde a nevnucuje mu žiadne knižky. Je tu také príjemné, liečivé ticho, ako by sa rozprestrel neviditeľný plášť, ktorý prítomných pútnikov nielen chránil, ale aj stišoval. Ani nemuseli byť všetci veriaci. V dnešnej hektickej dobe, záplave negatívnych informácií, vojnových konfliktov a teroristických zločinov sa toto miesto stáva magnetom pre každého, kto chce načerpať duchovnú silu pre problémy bežného života. Tí, čo uprednostňujú modlitbu, sa zhromaždili v kaplnke, iní sa zas zbožne posúvajú kolenačky po 300-metrovom chodníku prosieb. Niektorí si k tomu kupujú voskové modely žalúdka, nohy, ruky, bábätka… Je jasné, čo si sem prišli vyprosiť. A v hlbokej pokore sa sem vrátia aj potom, keď ich prosby budú vyslyšané…

 

BRAGA – PORTUGALSKÝ RÍM


Braga je druhým najvýznamnejším pútnickým miestom v Portugalsku, menej známym, navštevujú ju hlavne domáci. Pre množstvo kláštorov, kostolov a iných sakrálnych pamiatok ju prirovnávajú k Rímu. Pútnický kostol Bom Jesus do Monte sa nachádza na kopci na okraji mesta.

Vedie k nemu veľkolepé kaskádovité schodište s takmer 600 schodmi, alegorickými sochami a kaplnkami. V strede každého medziposchodia je figurálny reliéf s fontánkou.

Pristavujú sa športovci, do fľašiek si naberajú vodu a podľa toho, odkiaľ voda vyteká, si pretierajú oči, ústa, ruky. Potom zase ďalej utekajú alebo džogingujú až nahor ku kostolu a v obtiahnutých krátkych legínach a prepotených tielkach bez zaváhania vstupujú do chrámu v tichosti sa pomodliť alebo zapáliť sviečku za niekoho blízkeho. Spočiatku ma to zarazilo, ale napokon – prečo si nespojiť športové aktivity s chvíľou pokory a spomienky? Prečo aspoň na chvíľu nezabudnúť na okolitý svet, spomaliť sa v tichej meditácii a pokúsiť sa nájsť súlad medzi telom a dušou? Vtedy predsa nezáleží na tom, čo máme oblečené. Práve tu som pochopila, čo to znamená, keď sa o portugalských veriacich hovorí, že ich Santo (Svätý) je chápaný skôr ako Compadre (priateľ), ktorý netrestá, ale načúva a rozumie. Portugalská viera nie je dogmatická ani fanaticky ortodoxná, ale ľudská a radostná. Náboženské sviatky sa oslavujú tancom, spevom, dychovkou, bubnami, a popritom aj odriekaním ruženca.

ŠPANIELSKO
SANTIAGO DE COMPOSTELA – HĽADANIE SAMÉHO SEBA


Španielske Santiago je popri Jeruzaleme a Ríme treťou najdôležitešou destináciou katolíckych pútnikov. Aj my sme navštívili katedrálu a v nej hrob svätého Jakuba, jedného z dvanástich apoštolov. Pútnici tu objímajú sochu v životnej veľkosti, ktorá stojí priamo za hlavným oltárom. Je to dojímavé gesto, ale na mňa omnoho viac zapôsobilo pozorovanie skupinky mládežníkov, ktorí po tom, ako vychádzali z katakomb, objímali svojho vedúceho, ktorý im na krk zavesil mušľu – symbol sv. Jakuba. Hoci pôsobili unavene, v očiach sa im zračila radosť i úľava. Bolo mi jasné, že práve boli do sveta vypustení ďalší bojovníci dobrého boja za pravdu a správne hodnoty. Hanbila som sa za to, že som sa do Santiaga doviezla pohodlne autom a úprimne som závidela týmto mladým ľuďom ich cestu – camino de Santiago, púť, na ktorej by sa mal človek pokúsiť získať kontrolu nad materiálnymi vecami, nájsť odvahu zmeniť svoj životný stereotyp alebo sa aspoň snažiť o svoj duchovný rozvoj a zodpovednejší prístup k životu. Trasu tejto púte vyznačujú žlté šípky a pootočené mušle („shellky“), sú namaľované na kameňoch, stromoch, dopravných značkách, všade. A tak by sa každému pútnikovi malo podariť nájsť správny smer, ktorý by ho mal priviesť k cieľu: ako hovorí Paulo Coelho vo svojej knihe Pútnik z Compostely – k poznaniu, že cestu, pravdu a život nosí každý vo svojom srdci.

Komentáre

1 Komentár

  1. Pingback: Porto a jeho nedeľná atmosféra – travel potpourri

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Our website uses cookies. Do you agree with this? / Naša stránka používa cookie. Súhlasíte s tým? Info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close