Ostravské Hradčany

Kedysi dávno, keď ešte ľudia kúrili drevom, žil v tejto oblasti kováč Keltička. Keď strom v jeho záhrade uschol, zavolal si dvoch robotníkov, aby ho vykopali. Narazili pri tom na „čierne kamene“. Tieto sa náhodou dostali k ohňu a zhoreli dotla. Tak vraj bolo na Ostravsku objavené uhlie. Ale samozrejme, existujú aj iné legendy…

Ja som Ostravu poznala len z rýchlika, a to doslova, na svojich cestách nočným rýchlikom Hron zo Zvolena do Prahy. Inak bola pre mňa Ostrava vždy čierne mesto, symbol ťažkej práce baníkov (havířov – ako im tu hovoria) a zároveň aj symbol komunistickej propagandy, ktorá vždy hrdo hlásala, ako baníci – zaprášení uhoľným prachom s načierno podmaľovanými očami, a hutníci – ošľahaní ohňom z vysokých pecí, v predstihu spĺňali záväzky ďalšej päťročnice. Vyťažené uhlie sa hneď menilo na koks a ten sa dopravoval k vysokým peciam. Surové železo sa tu vyrábalo od roku 1828, keď boli vo Vítkoviciach založené železiarne.

Pracovali tu tisícky baníkov, neraz sa striedali celé rodinné generácie. Posledný vozík vyšiel na povrch 30. júna 1998, jamy boli zasypané a dlho sa rozhodovalo, čo s týmto komplexom ďalej.

V minulosti sa ako pamiatky chápali viac-menej len hrady, zámky, kostoly a pod. Ale keďže aj staré priemyselné komplexy sú ikonami svojej doby, v roku 2007 sa začalo s realizáciou projektu obnovy a znovusprístupnenia tohto industriálneho dedičstva. Vítkovice začali ako fénix vstávať z popola… alebo zo železa?

Dnes sú tu „nové“ Dolní Vítkovice – podivný svet starých tovární, pecí, komínov, potrubí a rôznych iných mohutných konštrukcií. Podaktorí ho nazývajú aj ostravskými Hradčanmi. Veď naozaj, zhrdzavené monštrá sa dvíhajú k nebu ako gotické katedrály.

Stále je tu cítiť silný genius loci, na mňa to hlavne zapôsobilo, keď sme sa ocitli v útrobách vysokej pece. Kedysi sa tu vyrobilo až 1200 ton surového železa. Pec mala v hornej časti teplotu 300°C, v strede 1500°C a dolu pod nami, kde sa hromadilo železo, bývala rozpálená až na 2000°C!

Výťahom, ktorý pred tým prevážal suroviny, sme sa vyviezli na vyše 20-metrovú nádstavbu vysokej pece.

Sklenená konštrukcia poskytuje úžasný výhľad a je tu aj malá kaviareň, nesúca meno podľa šprintéra Usaina Bolta, ktorý ju pokrstil.

Pekný výhľad sa dá vychutnať aj z bývalej obslužnej plošiny. Náučná prehliadková trasa nám predstavila celý proces výroby surového železa, navštívili sme aj bývalé riadiace centrum s množstvom tlačidiel, ktoré navodzovalo pocit, že sa tu zastavil čas.

Pozreli sme si aj priestory bývalého plynojemu, ktorého úlohou bolo udržiavať stále tlakové hodnoty v celej plynovej sieti. Českému architektovi Josefovi Pleskotovi sa podarilo premeniť tento kontajner na multifunkčnú aulu Gong s flexibilným javiskom. Sála pojme až 1500 divákov.

V areáli Dolných Vítkovíc sa konajú rôzne akcie, najznámejším je multižánrový hudobný festival Colours of Ostrava, ktorý dokazuje, že Ostrava už dávno nie je len čierna, ale pestrofarebná. Vidno to aj v ďalších priestoroch komplexu – v Malom svete techniky, kde sa možno nielen oboznámiť s najvýznamnejšími svetovými objavmi vo vede a technike, šoférovať autobus či vlak, zahrať sa na kozmonauta, požiarnika alebo kapitána Nema, ale hlavne sa tam dá experimentovať a – na rozdiel od iných múzeí – všetkého sa dotýkať.

Vo Veľkom svete techniky je takisto množstvo interaktívnych atrakcií z oblasti prírodných a technických vied, ktoré malých aj veľkých návštevníkov poučia aj zabavia. Ani my sme neodolali. Hádam najviac sme sa pobavili, keď sme sa nechali zelektrizovať, až nám z toho stáli vlasy dupkom!

Je to úžasné, že sa tu takto znovuobjavila energia, ktorá pred viac ako 20 rokmi vyhasla…

Všetky informačné tabule a nápisy v celom areáli Dolní Vítkovice sú v českom, poľskom a anglickom jazyku. Viac informácií: dolni vitkovice a svet techniky

Ostrava ma pozitívne prekvapila, aj samotné mesto poskytuje veľa zaujímavých miest k prebádaniu. Určite k nim patrí aj elegantná radnica na Prokešovom námestí, ktorú naprojektoval architekt Vladimír Fischer vo funkcionalistickom štýle. S jej výstavbou sa začalo v roku 1925. Aj my sme využili ponuku vyviezť sa výťahom na jej 73 m vysokú vežu (ale môže sa vystúpiť aj po 292 schodoch).

Výhľad bol super. Rozprestrelo sa pred nami celé mesto, jeho strechy a veže kostolov, zeleň sa striedala s ťažkým priemyslom, vidno bolo po jarných dažďoch zakalenú rieku Ostravicu, ale aj Beskydy a Jeseníky. Pri peknom, jasnom počasí dovidno vraj až do susedného Poľska.

Ostrava je mesto, ktoré nevybudovala ani kráľovská ani cirkevná moc, ale kapitál. Keď sa huty (Vítkovice) stali majetkom slávneho bankárskeho rodu Rotschildovcov, pre mesto nastali zlaté časy. Bohaté rodiny si tu nechali postaviť nádherné vily, ktorými prezentovali svoje bohatstvo, ale často do štukových kvetov na bohato dekorovaných fasádach svojich domov zakomponovali aj to, čo im toto bohatstvo prinieslo – kusy uhlia.

Okázalé domy bankárov, právnikov, lekárov a umelcov sme videli aj na Masarykovom námestí, ktorému dominuje budova bývalej radnice, dnes Ostravské múzem – regionálne vlastivedné expozície (info) a mariánsky morový stĺp z roku 1702.

V meste je tiež niekoľko zaujímavých kostolov, k tým najznámejším patrí neorenesančná Katedrála Božského spasiteľa, druhá najväčšia na Morave, evanjelický Kristov kostol zo začiatku 20. storočia postavený v štýle holandskej renesancie

a najstaršia stavebná pamiatka na území Ostravy – Kostol sv. Václava z 13. storočia.

Tí, čo sa zaujímajú o židovské pamiatky, tu toho veľa nenájdu. Synagógu nacisti vypálili a zničili v roku 1939. Pripomína ju aspoň zvláštny pamätník na Zeyerovej ulici, ktorý je zároveň pamiatkou na 8000 ostravských židovských obetí 2. svetovej vojny. Trochu ho treba hľadať medzi výkladmi obchodov. Pamätník pripomína klenbu a ako povedala jeho autorka, mladá sochárka Eva Jančeková, cez vyrezanú židovskú hviezdu sa dá pozerať do priestoru, k našim predkom… Je vyrobený z odolnej „plačúcej“ ocele corten, na ktorej sa vytvára špeciálna hrdza, ktorá vyzerá, ako by po nej stekali slzy.

V Ostrave sa dá navštíviť aj divadlo, planetárium, ZOO alebo svet miniatúr Miniuni, ale môžete si ísť aj zaplávať do najväčšieho bazéna v Českej republike alebo si ísť zaskandovať na hokejový zápas do modernej multifunkčnej haly Ostravar Arena, kde sa v roku 2015 konali hokejové majstrovstvá sveta (program akcií). My sme si aspoň odskočili na Sliezskoostravský hrad z 13. storočia. Dôsledkom poddolovania sa celé jeho podlažie prepadlo o 16 metrov, no dnes je zrekonštruovaný do podoby stredovekej tvrdze. Prezreli sme si múzeum čarodejníc a pobavili sme sa na receptoch z čarodejníckej kuchyne.

Prehliadka Ostravy by bola neúplná, keby človek nesfáral aj do bane. V areáli múzea Landek sme sa spustili do šachty v originálnej baníckej klietke, aby sme preskúmali 250 metrov rôznych podzemných chodieb.

Okolo nás boli rôzne – ešte stále funkčné – stroje a aby sme sa lepšie vžili do ťažkých pracovných podmienok baníkov, náš sprievodca jeden taký stroj uviedol do prevádzky. Bol to poriadny rachot. A to si ešte k tomu treba domyslieť prach, teplo a vlhko.

Prezreli sme tiež expozíciu baníckeho záchranárstva. Mimochodom, nariadenie, že každá baňa musí mať aj záchrannú službu, prišlo z Viedne v roku 1898. Nakukli sme aj do retiazkovej šatne – staré odevy tu viseli ako mátohy z hororového filmu.

Vonku sme si nenechali ujsť príležitosť previezť sa v originálnych, malých vozíčkoch, ktoré sa používali na prepravu osôb v bani. Prezreli sme si aj odstavené ťažké mašiny – rôzne dobývacie a raziace kombajny, vŕtacie stroje a nakladače. Viac informácií o celom komplexe nájdete: tu

Našu návštevu sme ukončili v typickej baníckej reštaurácii – Harenda u Barborky, ktorá ponúka typické české a regionálne jedlá. No určite si nezabudnite objednať „vlajku“ – nápoj zmiešaný zo zeleného pepermintového likéru (mäta) a čierneho fernetu, ktorý pripomína farby baníckej zástavy.

SPOZNAJTE OSTRAVU

Kde sa ubytovať: počas môjho pobytu sme bývali v hoteli Park Inn by Radisson Ostrava, čo je typický city hotel s výbornými službami.

Kde sa najesť: Množstvo reštaurácií, kaviarní, hudobných klubov a barov nájdete hlavne na ulici Stodolní. Hovorí sa, že je to ulica, ktorá nikdy nejde spať. Miesto, kde sa dá najesť, ale koná sa tu aj veľa kultúrnych podujatí. Miesto, kde sa tunajší dialekt (KRATKE vyslovovanie) mieša s ostatnou češtinou, slovenčinou, poľštinou, nemčinou a inými svetovými jazykmi.

Ak dávate prednosť kľudnejšiemu miestu, odporúčam SCANSEN restaurant priamo v centre alebo Zámek Zábřeh – výborné pivo a povestné rebierka!

Ak plánujete cestu do Ostravy, viac informácií nájdete aj na: Moravskoslezský kraj – průvodce po Severní Moravě a Slezsku

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Loading
Center map
Traffic
Bicycling
Transit

Komentáre

4 Komentáre

  1. Anna

    🙂 super
    LG Anna

    1. Ingrid (Autor článku)

      Danke, Anna.

  2. Mária

    Súhlasím s Ľubicou, aj ja by som ťa chcela vidieť zelektrizovanú … poprípade ako sedíš vo vozíčku …

    1. Ingrid (Autor článku)

      No tak sa musíme povoziť spolu! 🙂 🙂 🙂

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.