Banská Štiavnica – nával romantiky a nostalgie

Banská Štiavnica je moje rodné mesto. Hoci som mala len jeden rok, keď sme sa odsťahovali, vždy to vo mne vyvolá zvláštny pocit, keď sa niekde spomenie meno tohto mesta. Azda preto, že Banská Štiavnica je naozaj výnimočné mesto.

Po kamennej dlažbe v jej krivoľakých uličkách človeka prenasleduje vtieravá nostalgia…

Človek zrazu nechce byť sám, aby sa mohol podeliť so svojimi malými i väčšími objavmi v tajných kútoch mesta či na fasádach domov, alebo proste len tak – so svojimi pocitmi, ktoré vás pri prechádzkach mestom prepadnú. Preto je lepšie, ak sa tu človek neprechádza sám, najlepšie vo dvojici, lebo tak ľahšie spracuje ten nával nostalgie a romantiky, ktorý – či chcete alebo nechcete – v tomto meste hrozí každému.

Takmer na každom rohu sa stretnete so symbolom jašterice

Legenda hovorí, že sa raz pred jedným miestnym pastierom kráv mihli dve jašteričky, ktorých chrbty sa blyšťali zlatým a strieborným práškom. Pastier skočil za nimi, aby sa presvedčil, čo je to za čudo, ale vrtké jašterice rýchlo zmizli v štrbine pod skalou. Pastier kameň odvalil a našiel zlato. Tak sa vraj začal príbeh slávneho baníckeho mesta, kedysi jedného z najvýznamnejších v celom Uhorsku. A tie dve jašterice sa dostali aj na jeho erb.

Srdcom starého mesta je Trojičné námestie – dlhé, s nezvyčajným lichobežníkovým pôdorysom. Všetky významné ulice a chodníky sa sem zbiehajú.

Každý dom na námestí je iný. Nechali si ich postaviť najbohatší obyvatelia mesta – ťažiari. Ešte aj dnes viaceré domy nosia meno podľa svojich niekdajších majiteľov. V stredoveku sa priamo tu dobývala ruda, kto by to povedal, že tieto domy s krásnymi fasádami majú vo svojej zadnej časti vchod do banskej štôlne?! Domy sú nalepené ku svahu, keď do nich vkročíte z námestia, tak prídete na prízemie, ale ak vojdete zo zadnej ulice, tak sa ocitnete priamo na prvom alebo druhom poschodí! Keď ťažba ustala, vyhĺbené šachty poslúžili ako prírodné chladničky alebo sa v nich skladovalo víno.

V nápadnej žltej budove kedysi sídlil Banský súd (Berggericht), dnes tu nájdete turistické infocentrum

Pokračujte ďalej po námestí. Stojí tu aj Evanjelické lýceum, kedysi škola zvučného mena, na ktorej študovali viaceré významné osobnosti, hlavne spisovatelia a básnici, medzi nimi Andrej Sládkovič (ešte budeme o ňom počuť), Sándor Petöfi, Ján Palárik či Pavol Dobšinský.

Kráčajte ďalej a vnútro sa vám začne zvierať pri pohľade na domy, ktoré tu postojačky zomierajú. Fasádu, na ktorej sa dajú ešte tušiť ozdobné ornamenty, teraz „krášli“ iba výstražná tabuľa so zákazom vstupu a s upozornením, aby sa tu radšej neparkovali autá.

Pohrúžení do zvláštneho smútku prídete až na koniec námestia, kde stojí malý dom s oprýskanou ružovou omietkou

Chyťte svojho priateľa/priateľku za ruku, spomeňte si na slávny hit „I want to hold your hand“. Možno sa vám pritom vybaví obrázok štyroch bláznivých chalanov, plných mladistvého elánu a spontánnosti. Akoby chceli z tých fotografií vyskočiť…

Autorom tých fotiek je Dezo Hoffmann, ktorý v roku 1912 prišiel na svet práve v tomto dome

Dezo bol prvým oficiálnym fotografom skupiny Beatles, ale pred jeho objektív sa dostali aj iné tváre svetového šoubiznisu 60. a 70. rokov. Škoda, že okrem tabule nič viac v dome nepripomína nášho slávneho svetobežníka. Aj v tomto dome je priamy vchod do štôlne. Keď sme tam nazreli, bola tam len prázdna tma a jeden netopier, ktorému sa určite nepáčilo, že ho počas jeho denného spánku vyrušuje skupinka ľudí s nejakými malými, blikajúcimi krabičkami…

Otočte sa a pomaly sa vracajte pozdĺž námestia. Ešte raz si obzrite tie domy, boli viackrát prestavané podľa toho, aký stavebný štýl bol práve v móde. Kedysi tu bolo veľmi rušno, svoje stánky tu rozkladali pravidelne trhovníci.

Dnes trhovnícky duch ožíva len príležitostne, hlavne počas jarmokov a baníckych slávností

Celému námestiu dominuje morový stĺp z ružového ryolitu. V roku 1710 zasiahla mesto morová epidémia, ktorá mala na svedomí 5000 obetí – polovicu obyvateľov mesta! Žiaden div, že sa ľudia upierali s prosbami o pomoc k nebesiam. Keď sa ich utrpenie konečne skončilo, z vďaky nechali postaviť tento stĺp ako symbol nového začiatku. Ako symbol viery, nádeje a lásky.

Človek sa musí poriadne zakloniť, aby v takmer 20-metrovej výške uvidel sochy sv. Trojice – sv. otca, syna a ducha v podobe holubice

Všimnite si na stĺpe aj erb Banskej Štiavnice (jašterice), ale aj Habsburských krajín a Bratskej pokladnice. Soche Panny Márie robia spoločnosť anjeli a ďalší svätci a patróni baníkov. Posvätenia stĺpa sa v roku 1764 zúčastnili dvaja synovia Márie Terézie: Jozef II. a Leopold I.

Ďalšou neprehliadnuteľnou stavbou na pomedzí Trojičného a Radničného námestia je Kostol sv. Kataríny

Rímsko-katolícky kostol v neskorogotickom štýle bol postavený okolo roku 1490. Domáci ho volali slovenský, lebo aj v minulosti tu farár kázal po slovensky. V meste je totiž aj tzv. nemecký kostol, kam chodila hlavne nemecká elita mesta. Keďže sme pre našu dcéru vybrali meno Katarína, pre kostoly tejto svätice mám slabosť a vždy ma zaujíma aj interiér. Za vstup sa platí symbolický poplatok. Otváracie hodiny a viac info: tu

Pozornosť upúta oltár, socha Panny Márie od Majstra M.S. – maliara a sochára pôsobiaceho v Banskej Štiavnici začiatkom 16. storočia, ale aj originálna krstiteľnica, krucifix a časť pôvodnej fresky znázorňujúcej Posledný súd

Ak ste prišli do Štiavnice vo dvojici, ako som vám odporučila na začiatku tohto článku, potom bezpodmienečne musíte navštíviť neďaleký Dom Maríny Pischlovej.

Spoznáte ho ľahko – podľa lavičky, na ktorú si zaľúbenci pripínajú zámky svojej lásky

Z okien tohto domu vyzerala Marína svoju lásku – chudobného študentíka Sládkoviča, keď sa ponáhľal do školy. Profesori Evanjelického lýcea, kde študoval, ho odporučili do bohatej rodiny Pischlovcov, aby doučoval mladších súrodencov Maríny.

A bum! – bola z toho veľká láska a Sládkovič začal „peknotou nadšený spievať sladké túžby po kráse“, až z toho – pred viac ako 170 rokmi – vznikla najdlhšia ľúbostná báseň na svete, ktorá je dnes zapísaná do zoznamu Svetovej akadémie rekordov

Dnes v dome sídli Epicentrum lásky – nová, moderná expozícia venovaná tejto láske a tejto básni

Nájdete tu nielen veľa zaujímavých informácií, dobový nábytok či faksimile Sládkovičovho rukopisu…

…ale môžete si odoslať zaľúbenú poštu alebo si zmerať silu vašej lásky na veľkom láskomeri

Avšak úplnou highlight je miestnosť so všetkými 2900 veršami. Je v nej 100 tisíc malých krabičiek, ktoré symbolizujú rovnaký počet písmen, znakov a medzier tejto básne. Odrážajú sa v zrkadlách, takže báseň vyzerá nie iba najdlhšia, ale skôr nekonečná – tak, ako môže byť nekonečná aj láska…

Ak sa stanete členom Klubu Epicentra lásky, potom si do jednej z týchto schránok môžete uložiť ľubovoľný symbol vašej lásky. Už sa tam vraj zbierajú svadobné fotografie, obrúčky, ľúbostné listy i lupienky zo svadobnej kytice…

Aby ste sa stali členom Klubu, musíte zaplatiť jednorázový vstupný poplatok a odpovedať na otázku: Čo je to láska? Ktovie, ako by odpovedala Marína. Sládkovič pokračoval v štúdiách na univerzite v Halle, keď sa lúčili, za posledné peniaze jej kúpil strieborný prstienok a ona mu darovala zlatý… Marína na neho čakala, ale mala už 25 rokov, a tak jej mama našla bohatého ženícha – pernikára a voskára Juraja Gerzsöa. Osud k Maríne nebol naklonený. Manžel zomrel, aj deti, dokonca aj vnúčatá, prežil len syn Karol. Posledné roky už len sedávala pri okne, plietla ponožky a možno pri tom dúfala, že zase uvidí po kammenej dlažbe kráčať svoju lásku. Keď potom pri jednej prechádzke spadla do jazera Klinger, miestni ju odsúdili, že chcela spáchať samovraždu, vyhlásili ju za nesvojprávnu a zabavili jej majetok. Na jej pohreb prišiel aj syn Karol z Viedne, na druhý deň odišiel do ich domu a zastrelil sa… Marína je pochovaná v rodinnom hrobe na cintoríne pri Klopačke.

Keď vyjdete z Domu Maríny, prejdite na hlavnú cestu, keď sa lepšie zadívate, uvidíte medzi domami zakliesnený Evanjelický kostol

Až po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781 si aj evanjelici smeli v Banskej Štiavnici postaviť kostol, museli to ale stihnúť za tri roky, využiť pritom priestor po starom drevenom kostole medzi domami (preto elipsovitý pôdorys) a stavba nesmela mať vežu, iba kupolu. Otváracie hodiny a viac info: tu

Vnútri – akoby ste sa ocitli v opere… Ale prekrížené kladivko a želiezko – banícke symboly – nad organom vám pripomenú, že ste v Banskej Štiavnici

Práve v tomto kostole v druhej lavici vľavo na kraji sedával aj Andrej Sládkovič. A práve tu sa vydávala jeho láska Marína. Zo svojich svadobných šiat zo zlato-zeleného brokátu z Janova nechala potom zhotoviť návleky na oltár a kostolu venovala dva strieborné svietniky. O rok neskôr bol v tomto kostole Sládkovič vysvätený za evanjelického farára, odišiel do Hrochote a neskôr si založil rodinu. Keď sa vrátil do Štiavnice, vyhľadal Marínu, aby si vrátili prstienky. Tak sa skončila veľká love-story. Ale báseň ostala…

Keď budete vychádzať z kostola, hoďte očkom na vežu oproti

Je to štiavnická radnica a na tej veži sú hodiny, ktoré vás môžu pomýliť – veľká ručička totiž ukazuje hodiny a malá minúty. Prečo to tak je? Niektorí tvrdia, že tak rozhodli radniční páni podľa toho, že hodina je dlhšia ako minúta, a preto by mala mať aj dlhšiu ručičku…

V Banskej Štiavnici ešte aj zámok vyzerá ako kostol…

Však to aj bol prvý kostol v meste, postavený v 13. storočí ako románska bazilika. V 16. storočí, keď lesk zlata a striebra zo štiavnických baní začal veľmi zaujímať dobyvačných Turkov, bolo treba posilniť obranyschopnosť mesta, a tak bola stavba prebudovaná na pevnosť. Dnes sa jej hovorí Starý zámok – to preto, lebo mesto má aj Nový zámok, ale ten si necháme na budúcu návštevu. Je tu umiestnená expozícia Slovenského banského múzea. Viac info: tu

Múry Starého zámku sú naozaj impozantné

Ak neodbočíte k zámku, ale vydáte sa doľava, cesta vás dovedie k Piargskej bráne

Hoci jej baroková fasáda pripomína skôr romantickú stavbu, brána bola tiež súčasťou protitureckého opevnenia. Bolo ich viac, ale ostala len táto jedna, možno preto, že práve touto bránou vkročil do mesta cisár František Štefan Lotrinský počas svojej návštevy v roku 1751.

Až sa budete vracať do centra, skúste bránku bývalého hostela (v čase mojej návštevy bola budova opustená, brána bola zahačkaná drôtom, ktorý sa dal rozmotať). Práve odtiaľto je totiž jeden z najkrajších výhľadov na mesto.

Všetky uličky, domy, strechy, komíny a kostolné veže sa pred vami rozprestrú ako na dlani

Aká DNA sa namiešala v obyvateľoch tohto mesta? Koncom 18. storočia spolu s poddanskými dedinami to bolo druhé najväčšie sídlo na Slovensku! Vďaka ťažbe drahých kovov sem prichádzali banícki špecialisti zo Saska a Tirolska, bane vlastnili Nemci, v baniach pracovali Slováci, ale zaoberali sa aj remeslom. Študenti na tunajších školách boli hlavne nemeckej a maďarskej národnosti. Luteráni, katolíci, Židia…

Neodmysliteľnou dominantou Banskej Štiavnice je kalvária.

Kamkoľvek sa pohnete, vždy sa z niektorého pohľadu zrazu objaví kopec s dvomi vežičkami. Ten kopec sa volá Ostrý – Scharffenberg. Je to pozostatok búrlivého geologického obdobia minulosti Štiavnických vrchov, strmý zvyšok stuhnutého lávového stĺpa.

Keď sa zadívate na kopec pozornejšie, objavíte na jeho svahu ešte 19 kaplniek a ďalšie stavby, ktoré perfektne ladia s prírodou

Na úpätí kopca stojí dolný kostol, ktorý svieti svojou červenou fasádou, ako by bola len predvčerom natretá.

Je to takmer pravda, pretože so zásadnou rekonštrukciou kalvárie sa začalo až v roku 2008 po tom, ako sa rok pred tým dostala medzi sto najohrozenejších historických pamiatok na svete! Sakrálny komplex kalvárie vznikol v rokoch 1744 – 1751 z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera. Po 200 rokov bol vyhľadávaných pútnickým miestom, ale komunisti neradi videli zhromažďujúcich sa veriacich, púte zakázali a objekt začal chátrať. Čo nezničil zub času, to dovŕšili vandali a zlodeji. O rekonštrukcii sa viac dozviete v návštevníckom centre pri dolnom kostole a tiež tu. Nezabudnite si obuť pohodlné topánky, to vlastne platí na celú Štiavnicu!!! Výstup nie je namáhavý, viac sa nachodíte, kým vôbec prídete z centra mesta pod kopec, treba na to rátať 30 – 40 minút (lepšie je ísť autom alebo si odchytiť taxík).

Komplex sa ešte stále renovuje, najviac to vidno na hornom kostole

Odmenou za výstup do kopca je nádherný výhľad

Ak si chcete pozrieť originálne reliéfy z kaplniek, tak sa treba vrátiť do Starého zámku. Úžasné scénické obrazy sú rozložené do dvoch radov, a práve to, že sú takto vystavené vedľa seba, akoby ešte umocňovalo ich energiu…

Neprehliadnuteľní sú aj traja posmievači, vysmievajúci sa nám, vám, ľudskej povýšenosti i hlúposti…

Ale teraz je čas posilniť sa aspoň dobrou kávičkou. Vráťte sa do centra, na ulicu Andreja Kmeťa. Pozdĺž jednej jej strany sa tiahne vyvýšená terasa pre chodcov, tzv. trotuár, celý lemovaný obchodíkmi a kaviarničkami, každý interiér je inak napáditý.

Trotuár dodáva mestu kúsok parížskeho flairu


Jedným z kultových podnikov je kaviareň Divná pani – pozostávajúca z viacerých miestností – každá má iné čaro, jedna pripomína obývačku, iná zas intímny budoár…

V kaviarni si možno vybrať z bohatej ponuky koláčov, vín, čajov, limonád i káv

Ak vám dávka romantiky a nostalgie nestačila, potúlajte sa ešte po úzkych uličkách, dláždených chodníkoch či strmých drevených schodoch…

Zájdite si aj do Dolnej ružovej ulice

Je to tichá ulica neďaleko Trojičného námestia, z ktorej sa môžete kochať pohľadom na historické centrum a svahy okolitých kopcov. Ulicu lemujú krásne meštianske domy, kde kedysi bývali banícki dôstojníci, notári, obchodníci aj profesori tunajšej Baníckej akadémie. Poprechádzajte sa alebo si poseďte na múriku. Romantika je tu zaručená.

Po stenách domov sa vinú popínavé ruže (názov ulice!), neďaleko odtiaľto sa uchováva najdlhšia ľúbostná báseň v tisíckach písmen a znakov a vy máte za sebou panorámu starého mesta a pred sebou tvár svojej lásky…

Yeah, you got that somethin‘
I think you’ll understand
When I say that somethin‘
I want to hold your hand

Budem veľmi happy, ak vás tento článok inšpiroval k návšteve Banskej Štiavnice a budete ho zdieľať ďalej. V Štiavnici je toho samozrejme omnoho viac, ešte sa sem určite – aj na blogu – vrátime!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Center map
Traffic
Bicycling
Transit
Komentáre

16 Komentáre

  1. Valika

    DAKUJEM
    Ako vzdy uzasny prispevok a ked mam k Stiavnici vlastne spomienky
    …treba planovat dalsiu navstevu tohto uzasneho miesta
    Valika

    1. Ingrid (Autor článku)

      ďakujem, Valika. Áno, treba naplánovať, lebo Štiavnica sa nikdy neomrzí! 🙂

  2. Mária

    V Banskej Štiavnici som ešte nebola, ale po prečítaní tvojho príspevku sa tam určite vyberiem, ale najprv si musím nájsť spoločníka 🙂.

    1. Ingrid (Autor článku)

      Mária, to hádam nemyslíš vážne, že si tam ešte nebola!? Rozhodne musíš ísť!!!

  3. Eva

    Nádherne napísané. Po prečítaní sa mi vlastné nezabudnuteľné zážitky zo Štiavnice zdvojnásobili a vrátili.
    Ďalšia návšteva je nutná!
    Teším sa na ďalší článok.
    Eva

    1. Ingrid (Autor článku)

      Milá Eva,ďakujem, som rada, že sa článok páčil a že obnovil pekné spomienky. 🙂

  4. Anna

    Hallo Ingrid
    ein sehr interessanter Ort, ich muss es selbst sehen.
    LG Anna 🙂

    1. Ingrid (Autor článku)

      Danke Anna, ich empfehle den Besuch! Unbedingt! 🙂

  5. Paul Stacho

    Perfektna cestovatelska fotoreportaz z mesta, ktore treba zarucene vidiet pri navsteve Slovenska.
    INGRID, your story from Banska Stiavnica is GREAT!!!
    I’m sending your article on travel potpourri to my friends in Canada, USA, Kostarika and Europe.

    1. Ingrid (Autor článku)

      Milý/Dear Paul, ďakujem za krásny komentár a šírenie propagácie tohto úžasného mesta ďalej do sveta.
      Thank you very much for your nice comment and for sharing as well. Banská Štiavnica is really a town worth seeing!
      See you soon again! 🙂

  6. Sabine

    Beautiful architecture Ingrid – thank you for this guided tour on your very special memory lane 🙂

    1. Ingrid (Autor článku)

      Dear Sabine, thank you for your comment, I am very happy that you like it. If you’ll have a chance to visit Slovakia, you should definitely go to Central Slovakia as well! Banska Stiavnica is a jewel but there are also other towns worth seeing. 🙂

  7. Eva Zakouřilová

    Banská Štiavnica vypadá velmi krásně. A nikdy jsem v ní nebyla. Škoda že je malinko z ruky z Olomouce. Hned bych se do ní vypravila a poznala tak, zdá se, kouzelné městečko, kde se narodila moje milá prázdninová kamarádka.

    1. Ingrid (Autor článku)

      Milá Evo, Banská Štiavnica určitě stojí zato, aby si člověk naplánoval jednu letní dovolenou na tyto místa – památky, koupání, eventy, atd., atd. a určitě i cyklotrasy! 🙂

  8. Adriana

    Prednedávnom som toto nádherné mesto navštívila, ale po prečítaní tohto skvelého článku zisťujem, že tam budem musieť zájsť ešte raz. Ďakujem :).

    1. Ingrid (Autor článku)

      Ďakujem za milý komentár. Banská Štiavnica je jedno z mála miest, ktoré zakaždým dokážu človeka nejako prekvapiť! 🙂 Takže sa tam naozaj treba znovu vybrať! 🙂 Určite aj dobrá atmosféra pre nové inšpirácie na nové romány!!!

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.