Prunksaal – veľkolepý chrám poznania

Len čo vstúpite do týchto unikátnych priestorov, zrazu máte pocit, že ste sa ocitli v nejakej barokovej katedrále – mramorová podlaha, stĺpy s ionskými hlavicami, mramorové sochy a kupola ozdobená nádhernými freskami.

Avšak nie je to žiaden kostol, ale reprezentačná sála Rakúskej národnej knižnice – Prunksaal, zaraďovaná medzi najkrajšie knižnice na svete.

Stačí sa totiž lepšie pozrieť – všade navôkol sú knihy…

Aj namiesto varhanov tu nájdete police s úhľadne poukladanými knihami

Štyri elegantné benátske, barokové glóbusy od Vincenza Coronelliho tu stoja ako krstiteľnice v kostole

Na stropnej freske síce nájdete aj anjelov, ale hlavne sú tam antické alegorické postavy

Mramorové sochy neznázorňujú svätcov, ale habsburských panovníkov. Vytvorili ich bratia Peter a Paul Strudelovci.

V roku 1722 nariadil výstavbu knižnice cisár Karol VI. Chcel tým povýšiť Viedeň do pozície jedného z najdôležitejsších európskych centier umenia a kultúry. Výstavba podľa návrhov slávneho architekta Johanna Bernharda Fischera von Erlacha (dokončil jeho syn Joseph Emanuel) trvala len tri roky, potom sa začalo s vnútorným vybavením. Cisár po prvýkrát navštívil novú knižnicu spolu so svojou rodinou v roku 1734. Pripomína to nápis na strope, kde sa tiež píše, že ten, kto chce vstúpiť do tohto chrámu poznania, by mal byť vhodne oblečený a mal by šikovne vedieť narábať s atramentom. Lebo komu tak mohla slúžiť knižnica v 18. storočí? Veď až cisárova dcéra – Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku! Dovtedy len veľmi málo ľudí vedelo čítať a písať. Do knižnice chodili hlavne študenti z univerzity a učenci. Knižnica nebola len na študovanie, ale aj na to, aby ohromila, inšpirovala a zanechala dojem. Socha Karola VI. je umiestnená v centre oválneho priestoru. Ovál nie je náhodný, symbolizuje dokonalosť vesmírneho poriadku a obežnú dráhu Zeme okolo Slnka.

Cisár sa pozerá na prichádzajúch návštevníkov, jeho natiahnutá ruka s roztiahnutými prstami je antickým gestom prinášania mieru

Knižnica vznikla z pôvodných cisárskych zbierok. Za zakladajúci kódex Rakúskej národnej knižnice sa považuje Evanjeliár Jána z Opavy z roku 1368, teda presne pred 650 rokmi.

Je to 189 pergamenových listov s pozlátenými ilustráciami


Na Evanjeliár v obale s krásnym zlatým kovaním skladali rakúski panovníci prísahu pred nástupom na trón

Pri pohľade na takéto staré knihy si vždy predstavím mníchov, ako zhrbení pri svetle sviečky prepisujú texty, každý pri svojom malom stolíku, niektoré stolíky sa dali dokonca pootočiť, aby jeden mních mohol naraz pracovať na viacerých textoch… Evanjeliár Jána z Opavy je natoľko vzácna kniha, že sa originál vystavuje len príležitostne (najbližšie v prvých dvoch týždňoch v roku 2019).

Dôležitou súčasťou knižnice je 15 tisíc kníh z pozostalosti princa Eugena Savojského. Cisár Karol VI. ich odkúpil a zaplatil za ne viac než neskôr Mária Terézia za celý palác Belvedere, ktorý tiež patril pôvodne princovi. Všetky tieto knihy sú tlačené a bohatstvo Eugena Savojského poznať aj podľa toho, že majú zlatý rez a sú viazané v koži z marokánskych kôz.

Koža je dokonca zafarbená a podľa farby sú knihy tématicky rozdelené: červená je pre históriu a literatúru, modrá pre teológiu a právo a žltá pre umenie a prírodné vedy

Tieto knihy sú umiestnené v oválnom priestore sály. Nemusíte byť ani knihomoľom, aby ste sa dokázali nadchnúť pohľadom na vysoké police z orechového dreva, plné kníh.

Ale nezabudnite sa pozrieť aj hore. Nad hlavou máte kupolu s freskami Daniela Grana. Cez okná v strope preniká svetlo a osvecuje celý priestor tak, ako knihy dokážu presvetliť našu dušu. Freska predstavuje glorifikáciu Karola VI., je plná symbolov, pozrime sa aspoň na niektoré z nich.

Ústrednou figúrou je postava Slávy, v ľavej ruke drží palmovú ratolesť a vavrínový veniec, v pravej zas obelisk, ktorý symbolizuje slnečný lúč a večnú slávu

Sláva sa vznáša nad medailónom s portrétom Karola VI., po jeho boku Apollo a Herkules, pri ktorého nohách sedí trojhlavý pes Kerberos, strážiaci vchod do podsvätia. S písmenami A.E.I.O.U. sa môžete často stretnúť na habsburgských monumentoch vo Viedni. Nikto nevie, čo presne znamenajú, oficiálne vysvetlenie neexistuje, zato veľa rôznych interpretácií. Jednou z najrozšírenejších je: Austriae Est Imperare Orbi Universo (Je údelom Rakúska vládnuť nad svetom).

A nezabudnite nájsť mužskú postavu medzi dvomi oknami v tyrkysovom oblečení. To sa autor fresky Daniel Gran zvečnil ako mineralóg.

Prunksaal je domovom pre viac ako 200 000 kníh, ale nie je to len knižnica, organizujú sa tu rôzne podujatia, o výstave venovanej cisárovi Františkovi Jozefovi, ako aj o slobodomurároch, sme už na blogu písali. Rok 2018 je venovaný 650. výročiu knižnice. Okrem expozície o histórii tejto kultúrnej inštitúcie je každý mesiac vystavený aj jeden špeciálny exponát.

V čase mojej návštevy to boli dva korene mandragory z Kabinetu zvláštností Rudolfa II., ktoré sa namáčali do vína, aby sa posilnili ich magické účinky.

V apríli 2018 sa bude vystavovať autograf Mozartovho Requiem a v júni Gutenbergova biblia z roku 1454 – jeden z 22 existujúcich kompletných exemplárov na celom svete. Informácie o exponátoch v ďalších mesiacoch, ako aj o vstupnom a otváracích hodinách v anglickom jazyku nájdete: tu

26. októbra (Rakúsky štátny sviatok) je do Prunksaalu voľný vstup. V roku 2018 budete mať možnosť bezplatnej prehliadky aj 21.6. (len večer od 18.00 – 21.00) a 30.9. (10.00 – 18.00).

Ako sa sem dostať: metrom U3 Herrengasse – www.vor.at

Dvorná knižnica, Solomon Kleiner, 1737

Knižnica mala byť pôvodne voľne stojaca budova, ale už pár rokov po otvorení bolo jasné, že priestory nestačia, preto boli pripojené bočné krídla tak, ako to poznáme z dnešného pohľadu, keď prídeme na námestie Josefsplatz, kde je hlavný vchod do knižnice. Námestiu dominuje jazdecká socha cisára Jozefa II.

Zadívajte sa ešte raz na budovu oproti vám. Celá šírka námestia je vlastne dĺžka sály Prunksaal, ktorú sme práve navštívili. Je to presne 77,7 metrov!

A aby som nezabudla: počas vlády Márie Terézie bol riaditeľom knižnice Adam František Kollár, rodák z Terchovej!

Kollár sa stal riaditeľom v roku 1774 a zároveň aj dekanom Filozofickej fakulty Viedenskej univerzity, pre jeho múdrosť ho nazývali „slovenský Sokrates“

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Center map
Traffic
Bicycling
Transit
Komentáre

3 Komentáre

  1. Ingrid

    Som hrda, ze tam mame zastupenie, len mi vadi, ze ani odborni pracovnici Prunksaal nevedia nic o A.F.Kollarovi ako o riaditelovi kniznice a to meno im nic nehovori. Vedia len o otcovi a synovi van Swieten z tej doby.

    1. Ingrid (Autor článku)

      Áno, Inga, aj mňa to šoklo, že dotyčná osoba nepoznala Kollára… Ale každopádne, ako píšeš, aj tak máme byť hrdí na nášho rodáka! 🙂

  2. Pingback: V skrytom podkroví Hofburgu - travel potpourri

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Our website uses cookies. Do you agree with this? / Naša stránka používa cookie. Súhlasíte s tým? Info

Nastavenia cookies na tejto web stránke sú nastavené na "Povoliť cookies", aby sme vám maximálne uľahčili jej prezeranie. Ak budete pokračovať v používaní tohto webu bez zmeny nastavenia súborov cookie alebo kliknete na tlačítko "OK", potom nám k tomu dávate súhlas.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "OK" below then you are consenting to this.

OK