V skrytom podkroví Hofburgu

Hofburg – bývalé zimné sídlo rakúskych cisárov, vlastne by sme to mohli preložiť ako Dvorný hrad, ale to pôsobí akosi menej vznešene. Veď Hofburg znie dosť podobne a rovnako honosne ako Habsburg, hoci treba povedať, že s jeho výstavbou začal už rod Babenbergovcov.

Je to obrovský komplex s plochou 240 tisíc m², jeho jednotlivé časti, ktoré vznikali počas siedmich storočí, sú úzko späté s históriou rakúskej monarchie. Hofburg má 18 traktov, 54 schodíšť, 2 600 miestností a 19 vnútorných nádvorí. Dnes sa tu nachádzajú rôzne inštitúcie, múzeá, Rakúska národná knižnica, kaplnky, cisárska pokladnica, jazdecká škola so stajňami, ale aj kancelária a reprezentačné priestory rakúskeho prezidenta či moderné kongresové centrum. Nádherný veľký sál zas patrí k najlepším plesovým adresám vo Viedni.

Každé krídlo musí mať aj svoju strechu. Podkrovie bývalej rezidencie je len veľmi ojedinele prístupné verejnosti, ja som sa tam dostala vďaka prehliadke organizovanej Rakúskym úradom pre správu historických budov. Bol to naozaj zážitok, tak by som sa s ním rada podelila.

Červené škridle, komíny, malé okná so záclonami a kvetináčmi… Na prvý pohľad celkom obyčajné strechy celkom obyčajných domov! Niečo na tom je, pretože – len si to predstavte – v priestoroch Hofburgu je až takmer 90 bytov! Malých i väčších, od 35 až po 120 m². Kedysi tu bývali dvorné dámy a iní členovia dvorného personálu, byty sa dedili, ktovie, kto v nich býva dnes? Že je to dobrá adresa, svedčí aj to, že keď Mária Terézia zaviedla vo Viedni očíslovanie všetkých domov, tak domom č. 1 bol Hofburg! What else? 🙂

Podkrovie tvoria barokové drevené konštrukcie, ktoré odolali niekoľkým storočiam

Priestory sú prázdne, nanajvýš slúžia na uskladnenie náhradných škridlíc

Neobývajú ich ani myši ani netopiere, nestraší tu biela pani ani iný duch. Občas sa vraj dostane dovnútra holub, ale my sme žiadneho nestretli a nevideli sme ani žiadne stopy po vtákoch.

Človeka skôr prekvapí ostré neónové svetlo

Na niektorých stenách možno lúštiť grafiti, ktoré tu zanechali robotníci, náhodní návštevníci z minulosti alebo dokonca aj sovietski vojaci na konci vojny. Do dreva si zas vyrývali svoje značky robotníci, ktorí opracovávali drevené trámy. Značky sa potom spočítali a podľa ich počtu bola vyplatená mzda.

Trámy sa opracúvali ručne pomocou sekery, tie najstaršie sú z roku 1427!

Svetlo prenikalo do podkrovia cez malé okná, občas sme v nich zazreli budovu radnice, stajní alebo niektoré nádvorie. V Michaelskom trakte sme sa ale dostali aj von.

Pohľad, ktorý sa nám naskytol, nám doslova vyrazil dych

Za chrbtom sme mali zelenú kupolu, takmer sme sa jej mohli dotknúť

Pred nami nám súsošia ukazovali svoje uhladené chrbty

Zblízka sme si mohli pozrieť grimasy na veľkých, bielych vázach…

…a vychutnať si aj pohľad na Stephansdom

Veža Michaelského kostola sa ako ostro zastrúhaná ceruzka dotýkala neba…

…a pod nami sa rozostrelo Michaelské námestie ako na dlani

Fotografie boli urobené odtiaľto

Vrátili sme sa do podkrovného labyrintu a čakalo nás ďalšie prekvapenie.

Zrazu sme sa ocitli pred gotickými oblúkmi, fiálami, krížovými kvetmi a inými architektonickými ozdobami tohto slohu

Stáli sme pred obnaženou vonkajšou stenou zadnej časti Dvornej kaplnky (Hofburgkapelle), pochádzajúcej ešte z obdobia gotiky

Aj do historického múru kaplnky povyrývali náhodní návštevníci rôzne nápisy, niektoré dátumy boli spred viac ako 100 rokov, a dokonca tam bol vyrytý aj obraz plnoštíhlej nahej ženy s podväzkami

Prechádzajúc podkrovím sme sa viackrát pozastavili nad tým, v akom dobrom stave sú drevené konštrukcie

Pritom by stačila len zatúlaná iskra… Tak, ako sa stalo v noci z 26. na 27. novembra 1992, keď vyhoreli sály Reduty, lipicáni sa museli evakuovať a z knižnice sa muselo preniesť vyše 10 tisíc vzácnych kníh do bezpečia. Našťastie sa požiar do ďalších priestorov nerozšíril a Španielska jazdecká škola aj národná knižnica boli zachránené.

Ako čerešničku na torte sme sa na záver prehliadky mohli ešte pokochať pohľadom do Prunksaalu – reprezentačnej miestnosti knižnice.

Zhora bola zreteľnejšia elipsovitá forma centrálnej časti…

…a priblížila sa k nám aj nádherná freska v kupole

Prečítajte si tiež:

Prunksaal – veľkolepý chrám poznania

3 najvychýrenejšie plesové adresy vo Viedni

Rakúsky prezident prijíma oficiálne návštevy v spálni!

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

 

Komentáre

8 Komentáre

  1. Valika

    Ingrid ako vzdy nadherne poucne ..
    Vdaka!!!
    Valika

    1. Ingrid (Autor článku)

      Ďakujem, Valika. 🙂

  2. Jana

    Inka, krásne:-) Jana

    1. Ingrid (Autor článku)

      Ďakujem, Jani, bol to aj naozaj krásny zážitok.

  3. Helena Billand

    Mila Ingrid, clovek len cumi, ako stale vyhrabes nieco, co sa len tak rychlo nenajde. Dakujem a len tak dalej. Super!

    1. Ingrid (Autor článku)

      Ďakujem, Hela, od človeka, ktorý toho tak veľa o Viedni vie, taký komentár veľmi poteší! 🙂

  4. Anna

    Halo Ingrid.
    Ein super geschriebener Artikel.
    Gut gemacht. AS 🙂

    1. Ingrid (Autor článku)

      Vielen Dank, Anna! 🙂

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Our website uses cookies. Do you agree with this? / Naša stránka používa cookie. Súhlasíte s tým? Info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close