Volksgarten – prechádzka ružovým sadom

Ak sa ocitnete vo Viedni v máji alebo júni, potom by ste rozhodne mali navštíviť Volksgarten – Ľudovú záhradu, čo je v tomto období hádam to najfarebnejšie a najvoňavejšie miesto v centre mesta.

Kedysi tu stáli mestské hradby. Po ich zničení napoleonskými vojskami v roku 1809 vznikla myšlienka vybudovať záhradu, ale pôvodne mala byť súkromná, a tak slúžiť na potešenie oka len privilegovanej šľachte.

Ale našťastie sa pôvodný plán pozmenil a 1. marca 1823 tu bol slávnostne otvorený prvý verejný park vo Viedni. Čoskoro sa ujal názov Volksgarten.

Aj dnes tu stretnete veľa turistov, ale aj domácich obyvateľov, hlavne v nedeľu a počas sviatkov, keď sa mesto ponorí do lenivej atmosféry, utíchne hluk áut a stres všedného dňa a nahradí ho len hrkot kočiarov rozvážajúcich za plotom skupinky turistov po meste, zurčanie vody vo fontánach a pleskot krídel vtákov, ktorí sa chcú z fontány napiť alebo sa okúpať, nadšená vrava návštevníkov rozplývajúcich sa nad kvetinovými záhonmi či príjemné tóny harfy pod jedným ružovým kríkom.

Starčekovia podriemkávajú vo vozíkoch v sprievode svojich opatrovateliek, skupinky mladých na lavičkách alebo len tak poležiačky na tráve vystavujú svoje tváre slnku, čítajú alebo chatujú, zatiaľ čo deti naháňajú holuby.

Keď som tadiaľto prechádzala v zime, ružové kríky boli pedantne zabalené do jutových vriec. Teraz v máji, ako farebné motýlie krídla z nenápadnej kukly, tak sa otvárajú z pukov nádherné kvety ruží. V parku je vyše 3000 kríkov a viac ako 200 druhov ruží. Zdá sa, že nikto nerešpektuje zákaz behania po trávnikoch, každý si chce ukradnúť kus vône alebo aspoň zachytiť časť tej krásy do svojho objektívu.

Ruže žiaria vo všetkých farbách na vysokých kríkoch, vypĺňajú geometrické obrazce záhonov, vinú sa vo vysokých oblúkoch alebo sú to celé kríky ako veľké gejzíry voňavých kvetov.

Na niektorých ružiach sú pripevnené štítky s ich názvom, rokom vyšľachtenia a botanickým popisom. Ale aj tabuľky od sponzorov odhaľujúce zamilované, veselé alebo nostalgické odkazy. Za 300 možno prevziať patronát nad niektorým z ružových kríkov na päť rokov.

Sviatočnú atmosféru v záhrade umocňujú kulisy historických budov v pozadí:

Časť Hofburgu, v ktorej sídli rakúsky prezident. Je doma, zástavy vejú na streche.

Prírodovedné múzeum

Viedenská radnica

Dvorné divadlo (Burgtheater)

V strede parku už zďaleka svieti svojou belobou neoklasicistický Théseov chrám z roku 1821. Túto repliku Héfaistovho chrámu v Aténach postavil architekt Pietro Nobile. Dnes slúži na vystavovanie umeleckých inštalácií.

Pred chrámom stojí bronzová socha Mladý atlét od Jozefa Müllnera z roku 1921. Trávnik lemuje dlhý rad kríkových ruží, ktoré svojou ružovou farbou kontrastujú so žiarivo bielymi chrámovými stĺpmi. Tieto ruže dostali meno podľa najmocnejšej rakúskej panovníčky Márie Terézie.

Na severnom konci záhrady sa nachádza socha sediacej Sisi s jej typickým melancholickým pohľadom od sochára Hansa Bitterlicha. Meria 2,5 m a je vytesaná z mramorového bloku, ktorý váži 8 ton.

Pamätník bol odhalený v roku 1907, takmer 10 rokov po tragickej smrti cisárovnej. Ceremoniálu sa zúčastnil aj jej cisársky manžel František Jozef I., ktorý bol určite rád, že je jeho láska takto zvečnená neďaleko jeho rezidencie. Veď keď sa dozvedel, že Sisi zavraždili, povedal: „Nikto nevie, ako som túto ženu miloval…“

Približne v strede záhrady, na obvodovej ohrade, sa nachádza pamätník Júliusa Raaba z roku 1967. Raab bol rakúskym kanclérom v čase, keď bola podpísaná Rakúska štátna zmluva v roku 1955, ktorá znamenala znovuobnovenie rakúskej suverenity a demokracie.

Za ohradou možno zazrieť rakúsky parlament, ale momentálne sa rekonštruuje, takže sa neodhalí v celej svojej impozantnosti.

V južnej časti parku, za záhonmi ruží rôznych žltých odtieňov, nájdete sochu Franza Grillparzera, pomník od Carla Kundmanna bol zhotovený v roku 1875. Spisovateľ drží v ľavej ruke knihu a hľadí na more ruží pred sebou. Mimochodom, Grillparzer sa kedysi liečil aj v kúpeľoch Sliač!

Keď obedňajšie slnko hádže svoje lúče na všetko navôkol, kačky, vrabce, holuby aj vrany sa zlietajú k fontáne, aby si medzi rozkvitnutými leknami nabrali hlt vody do svojich zobákov.

Autorom druhej fontány z roku 1880 je Viktor Tilgner, rodák z Bratislavy. Triton, posol mora, pevne drží nymfu a s úškrnom v tvári vypúšťa prúd vody zo svojich úst.

Ak ste sa ešte stále dostatočne nenasýtili tej úžasnej zmesi ružových vôní, zastavte sa aspoň na chvíľu pod mohutnými lipami, ak práve kvitnú, v rohu pri východe smerom k Ballhausplatzu. Som si istá, že keď budete potom vychádzať von, celý svet sa vám bude zdať aspoň trochu krajší a farebnejší.

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Komentáre

3 Komentáre

  1. Mária

    Krásne zábery ruží. Môj obľúbený kvet, ktorý som mala ako aj svadobnú kyticu.

    1. Ingrid (Autor článku)

      Ďakujem, Mária, myslím, že nie náhodou sa ruža označuje za kráľovnú kvetín. 🙂

  2. Pingback: Skryté maľby celkom zblízka - travel potpourri

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Our website uses cookies. Do you agree with this? / Naša stránka používa cookie. Súhlasíte s tým? Info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close