Salzburská katedrála I.

Salzburg – mesto hudby a kostolov, láska na prvý pohľad. Po dlhé stáročia sídlo kniežat-arcibiskupov, ktorí vo svojich rukách sústreďovali duchovnú i svetskú moc. Ešte na začiatku 19. storočia bol tento cirkevný politický útvar druhým najväčším po Vatikáne.

Najznámejšie pohľady na Salzburg zobrazujú pevnosť Hohensalzburg, ktorá sa hrdo vypína nad početnými strechami a vežami. Ale vidno aj ďalšiu dominantu s jednou kupolou a dvomi hranatými vežami. To je katedrála sv. Ruperta a sv. Virgília – Salzburský dóm.

História v troch letopočtoch

Pri vchode upúta návštevníka číslo 774. To je rok, kedy bol vysvätený prvý kostol na tomto mieste. Zničil ho však požiar v 12. storočí. Vybudoval sa krajší a väčší. Ale aj tento dóm bol zničený.

Knieža-arcibiskup Wolf Dietrich zbúral ťažko poškodenú stavbu, dokonca aj s okolitými domami, a tak vytvoril priestor pre nový, veľkolepý svätostánok. Po jeho smrti ho dokončil jeho nástupca Markus Sittikus a v roku 1628 ho vysvätil Paris von Lodron počas okázalej slávnosti, ktorá trvala sedem dní. Celé mesto sa zúčastnilo procesie, na čele ktorej sa niesli relikvie sv. Ruperta, dnes uložené v chráme.

Cez 2. svetovú vojnu sa katedrála stala terčom bombového útoku, zasiahla ju síce len jedna bomba, ale kupola sa prepadla a celú stavbu bolo treba opraviť. Po vojne však chýbali pracovné sily aj materiál. Len obnova kupoly trvala 15 rokov. Znovuvysvätenie sa uskutočnilo až v roku 1959. Búrlivá minulosť ničenia a opätovného obnovovania Salzburského dómu vysvetľuje, prečo sú pri vchode tri letopočty – 774, 1628 a 1959.

Vchod dekorujú štyri sochy v nadživotnej veľkosti. Sv. Peter s útrpným výzorom tváre dvíha v jednej ruke kľúče od nebeskej brány, zatiaľ čo sa sv. Pavol podopiera o dlhý meč. Zvyšné dve sochy znázorňujú hlavných patrónov. Treba sa zadívať na podstavce, na ktorých stoja, a hneď je jasné, kto je kto. Sv. Virgílius má na podstavci vyobrazený model kostola. Súdok soli u sv. Ruperta zas pripomína legendu, podľa ktorej Rupert udrel svojou biskupskou palicou o skalu, a tak boli objavené soľné pramene, ktoré sa stali základom bohatstva salzburských biskupov.

Vstupné brány sú tri, symbolizujú Vieru, Lásku a Nádej. Je to len náhoda, že prostredná – tá pre lásku – je o niečo väčšia?

Vnútri chrámu

Len čo vstúpite do chrámu, ohromí vás obrovský priestor. Hlavná loď má dĺžku 101 metrov. Najideálnejší počet ľudí v kostole je do 3 tisíc, ale hovorí sa, že sa ich sem zmestí až 10 tisíc!

Keď človek zastane pod kupolou, ktorá sa dvíha do výšky 71 metrov, pripadá si ako nepatrná čiastočka vo vesmíre a premôže ho pokora – či už pred bohom, zručnosťou umeleckých majstrov alebo majestátnosťou samotnej stavby. Pohľad je úchvatný, mňa osobne očarili stropy.

Ako dieťa som dostala raz kaleidoskop a teraz som si pripadala, ako by som znovu do neho žmúrila. Nástenné maľby vyzerali ako farebné sklíčka zasadené do bohatej štukovej výzdoby. Vôbec nevadilo, že sa v tej výške nedali dobre rozpoznať na nich zobrazené výjavy zo Starého zákona, všetko to vytváralo nádherný geometrický obraz, až mi bolo ľúto, že to nie je ozajstný kaleidoskop, v ktorom by sa po potrasení začali tie obrázky presúvať.

Biele ornamenty majú vnútorné priehlbinky zafarbené na čierno, čo im umožňuje ešte viac vyniknúť.

Zo steny tak visia celé trsy kvetov a ovocia, dopĺňajú ich listy a lupene, mušle aj anjeli. Nájdu sa aj granátové jablká, ktoré boli v čase výzdoby katedrály veľmi luxusným tovarom, dovážaným z veľkej diaľky!

Bočné kaplnky sú zasvätené rôznym svätým, ich relikvie sú uložené za mrežami pod oltárom. Veriaci sa prichádzajú pomodliť k sv. Martinovi, sv. Anne, sv. Sebastiánovi či iným svätcom.

Hlavný oltár zobrazuje Ježišovo zmŕtvychvstanie. Aj nad týmto obrazom možno vidieť oboch patrónov katedrály a troch anjelov s pozlátenými krížami v ruke.

Katedrála je zvláštna aj tým, že je tu až sedem organov! – jeden hlavný, štyri na štyroch pilieroch kupoly, jeden basso continuo a jeden prenosný organ. Ten najväčší je nad vchodom, aj na ňom sú vyobrazení sv. Virgílius a Rupert, ktorým vyhrávajú anjeli na rôzne hudobné nástroje. Každý organ má svojho vlastného organistu. Škoda len, že sa vraj nedá hrať na všetkých tých organoch súčasne, lebo každý znie inak. A mimochodom, na tom juho-východnom píšťalovom hrával často aj Mozart!

Tanec smrti v krypte

V krypte katedrály sú pochovaní bývalí arcibiskupi. Ale je tu aj zvláštna, tajomná inštalácia Vanitas od francúzskeho umelca Christiana Boltanskeho. Na stene je pripevnených 12 plechových figúr. Plápolajúce sviečky ich tak osvetľujú, že figúry vrhajú bizarné tiene na stenu a tajomne sa chvejú.

A navyše tu ešte v kruhu obieha anjel smrti. Celé to pôsobí veľmi mysticky a núti človeka zamyslieť sa nad tým, čo povedal autor tohto umeleckého diela: Ľudia dokážu robiť všeličo, ale proti času bojovať nedokážu. Pánom času je boh…

Slávna krstiteľnica

Každý významný kostol má krstiteľnicu. Tá v dóme pochádza z 1. polovice 14. storočia, bronzové levy sú ešte o dve storočia staršie, ich autor musel zapojiť svoju fantáziu, lebo vtedy ľudia ešte celkom nevedeli, ako vyzerá ozajstný lev. 28. januára 1756 stáli pri tejto krstiteľnici Leopold a Anna Mária Mozartovci.

V prvých troch rokoch ich manželstva sa im narodili tri deti, ale ani jedno sa nedožilo viac ako pol roka. V roku 1751 sa narodilo životaschopné dievčatko Nannerl, no potom opäť dve dieťatká zomreli. Matka bola vyčerpaná a vedela, že ďalšie tehotenstvo by ju mohlo stáť život. Napriek tomu znovu otehotnela a priviedla na svet chlapčeka. Pre istotu sa ponáhľali do dómu pokrstiť ho hneď na druhý deň po narodení. Syn dostal meno Wolfgang po starom otcovi. Nikto vtedy netušil, že sa z neho stane jeden z najväčších hudobných géniov. Mozart neskôr skomponoval pre tento chrám niekoľko omší a duchovných skladieb.

O 17 rokov neskôr bol v Salzburskom dóme v tej istej krstiteľnici pokrstený Joseph Mohr, autor textu najznámejšej vianočnej piesne Tichá noc. Prečítajte si viac o tom, ako táto pôsobivá skladba vznikla na našom blogu: Tichá noc – pieseň so silným odkazom.

V katedrále ma však neupútali len veľkolepé maľby, sochy a iná dekorácia, ale aj celkom nenápadný poklop v kamennej dlážke. Sem sa vyhadzujú omrvinky z hostií, zvyšky omšového vína a iný svätý odpad, ktorý by mal putovať priamo do zeme…

O ďalších zaujímavostiach Salzburskej katedrály sa dozviete v 2. časti tohto článku. Už čoskoro!

Praktické informácie:

Katedrála sa nachádza priamo v srdci starého mesta a je veľmi ľahké ju nájsť.

Otváracie hodiny: tu

Za vstup do katedrály sa neplatí, dobrovoľné príspevky sú vítané.

Viac informácií o Salzburgu aj v českom jazyku na stránke: salzburg.info

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri

Komentáre

2 Komentáre

  1. Anna

    Supppeeerrrr, interessanter Artikel!
    LG AS

    1. Ingrid (Autor článku)

      Danke, Anna, sehr lieb von dir! 🙂

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Our website uses cookies. Do you agree with this? / Naša stránka používa cookie. Súhlasíte s tým? Info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close