Medzi umeleckými skvostmi Lichtenštajnovcov

Lichtenštajnovci patria k najvýznamnejším šľachtickým rodom v Európe. Vo Viedni vlastnia dva paláce: Záhradný (rstengasse 1) a Mestský (Bankgasse 9). Bohatú výzdobu s množstvom pozlátených prvkov, nádhernú parketovú podlahu a drahocenný starožitný nábytok dopĺňajú vzácne umelecké objekty – sochy a obrazy, ktoré predstavujú druhú najväčšiu súkromnú zbierku, hneď po umeleckom bohatstve britskej kráľovskej rodiny.

Osias Beert Starší: Veľké zátišie s jablkami, hroznom a vázou s kvetmi

Keďže si v tomto roku pripomíname 300 rokov vzniku Lichtenštajnska ako krajiny, svetoznáma viedenská galéria Albertina pripravila unikátnu výstavu z vybraných diel, ktorými sa lichtenštajnské kniežatá po celé stáročia obklopovali vo svojich palácoch.

Od Rubensa po Makarta

Hoci viaceré exponáty už boli vystavené v najznámejších múzeách po celom svete, návštevníci Albertiny majú jedinečnú príležitosť vidieť ich sústredené na jednom mieste v celom zábere – od talianskej renesancie cez barok až po viedenský biedermeier a historizmus.

K najvzácnejším skvostom vystaveným v Albertine patria bezpochyby diela Petra Paula Rubensa. A to najmä portrét jeho päťročnej dcérky Clary Sereny. Obraz vznikol okolo roku 1616 a dodnes sa – vďaka dokonalému stvárneniu farby detskej pokožky a výrazu tváre – zaraďuje k najvydarenejším detským portrétom v histórii európskeho výtvarného umenia.

Najväčším lákadlom je však obraz Venuše pred zrkadlom, ktorý doteraz nikdy neopustil múry Záhradného paláca. Obraz je výnimočný nielen tým, že sa bohyňa v odraze zrkadla pozerá priamo na nás, ale hlavne preto, že ťahy štetcom na ňom s najväčšou pravdepodobnosťou robil samotný Rubens, a nie asistenti v jeho umeleckej dielni.

Okrem Rubensových malieb je tu 100 ďalších obrazov a sôch vytvorených slávnymi umelcami. Ťažko povedať, ktorý sa mi najviac páčil, každý je zaujímavý niečím iným. Vybrala som pre vás aspoň pár z nich:

Giovanni Antonio Canaletto a jeden z jeho malebných obrázkov Benátok

Giuseppe Arcimboldo: Zem – ktorú symbolizuje mužská hlava vyskladaná z domácich a exotických cicavcov

Ferdinand Georg Waldmüller: Ruže – žiarivé kvety v nádhernej, detailne zobrazenej váze

Hans Makart: Kleopatra v okamihu jej tragickej smrti – ako modelka maliarovi sedela herečka viedenského dvorného divadla Charlotte Wolter

Veľmi sa mi páčila aj podobizeň spiacej dvojročnej dcérky, princezny Marie Franzisky von Lichtenštajn od rakúskeho portrétistu Friedricha von Amerlinga. Detská tvárička ozdobená jemnými kučerami vyzerá ako anjelik. Z obrazu vyžaruje pokoj a intimita, narozdiel od vtedajšieho tradičného, štylizovaného zobrazovania šľachtických potomkov.

Rudolf von Alt a jeho doba

Druhá časť výstavy predstavuje takmer stovku najkrajších akvarelov z kniežacej kolekcie viac ako 1000 prác najlepších akvarelistov 19. storočia od obdobia biedermeier až po realizmus. Najväčšie zastúpenie má rakúsky maliar Rudolf von Alt.

Začiatkom 19. storočia boli u viedenskej spoločnosti v móde tzv. Zimmerbilder – maľby zobrazujúce kultúru bývania a životný štýl vysokej šľachty. Lichtenštajnovci si najali Rudolfa von Alta, aby zvečnil prepychové interiéry ich palácov aj sídiel mimo Viedne.

Rudolf von Alt: Modrý salón v zámku vo Valticiach

Joseph Höger: Pohľad z terasy paláca Rasumovských

V tom čase sa veľmi menil ráz hlavného mesta monarchie, tieto premeny sú tiež zachytené na niekoľkých vystavených akvareloch od Rudolfa von Alta.

Slávne schodište viedenskej opery vyzerá, ako by ho len včera niekto odfotografoval

Dobová podoba dunajského kanála

Návštevníkov z našich končín určite zaujmú akvarely z Ledníc a Valtíc, ktoré boli súčasťou majetku Lichtenštajnovcov od konca 13. storočia. Za tú dlhú dobu boli viackrát rekonštruované a prestavané. Rudolf von Alt ich maľoval po niekoľko dekád, čím zdokumentoval ich architektonickú históriu.

Na výstave nechýbajú ani panorámy alpských masívov od Thomasa Endera. Okrem zvýšenej obľuby maľovania salónov alebo spální vzrástol vo vyšších spoločenských vrstvách aj záujem o motívy z cudzích krajín, preto takmer všetci maliari viedenského biedermeieru intenzívne cestovali, najmä po najkrajších kútoch monarchie a susedných krajín, a zhliadnuté výjavy potom prenášali do svojich malieb. Niekoľko namaľovaných „pohľadníc“ z týchto ciest je tu tiež vystavených.

Thomas Ender: Zrúcaniny Rabenstein v Tirolsku

Rudolf von Alt: Titov víťazný oblúk v Ríme

Reprezentačné priestory Albertiny

Krásu a opulenciu šľachtických príbytkov nemusí návštevník študovať len na vystavených akvareloch. Albertina bola takmer sto rokov rezidenciou habsburských arcivojvodov. Dnes je dvadsať komnát zrekonštruovaných a zariadených dobovým nábytkom.

Galériu založil v roku 1805 vojvoda Albert Saský, o päť rokov neskôr pre verejnosť sprístupnil svoje umelecké zbierky aj Ján I. von Lichtenštajn, ktorý sa s vojvodom veľmi dobre poznal. Prepojenie oboch rodov dokumentuje aj monumentálna maľba v jednej z reprezentačných miestností. Rakúsky maliar Johann Peter Krafft zachytil na tomto obraze historickú bitku pri Asperne v roku 1809, ktorá znamenala prvú porážku Napoleona. Ústrednými postavami sú arcivojvoda Karol a po jeho boku knieža Ján I. von Lichtenštajn.

Výstava potrvá do 10. júna 2019 a určite stojí za návštevu. Ak ju nestihnete, nezúfajte. V Albertine určite bude zase nejaká iná zaujímavá výstava, podrobné informácie o Albertine – v českom jazyku -nájdete: tu

A exponáty z umeleckej zbierky Lichtenštajnovcov si budete môcť vo Viedni pozrieť v ich palácoch, ktoré bývajú otvorené pre verejnosť 2-3krát v mesiaci, avšak len v rámci prehliadky so sprievodcom alebo v rámci koncertného podujatia. Bližšie informácie v nemčine a angličtine: tu

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright LIECHTENSTEIN. The Princely Collections, Vaduz–Vienna a Ingrid, Travelpotpourri

 

Komentáre

2 Komentáre

  1. Ingrid z BB

    Ceska republika by sa mala zamysliet nad osudom povojnoveho majetku rodiny Lichtenstein. Tato rodina aj ked nemeckeho povodu, mala velke majetky v cechach a velmi lipla na tomto kusku Europy. Tato rodina nikdy nekolaborovala s henleinovcami, Benešove dekrety by sa nemali na nich vztahovat, napriek tomu sa im majetky nevratili po revolucii v r.1989.
    Určite si pojdem pozriet vystavu do Albertiny. Vdaka za pozvanie. Ingrid z BB

    1. Ingrid (Autor článku)

      Áno, je to citlivá otázka. Však aj preto nemalo Lichtenštajnské kniežactvo diplomatické styky s Československom a ani po rozdelení – s Českom – až do roku 2009. Pozdravujem!

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Our website uses cookies. Do you agree with this? / Naša stránka používa cookie. Súhlasíte s tým? Info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close