Kirgizsko 6 – Skazka – miesto hodné svojho mena

Tento jedinečný kaňon vytvorili vietor a voda, po tisícky rokov sa spájali ich erózne sily, aby z červenej, žltej, oranžovej i hnedej hliny vymodelovali najrozličnejšie tvary a formy.

V predchádzajúcich príspevkoch som viackrát spomínala, že sme v Kirgizsku takmer všade stretli aspoň jedného malého chlapca. No na tomto mieste nebol ani jeden, hoci práve tu – uprostred tejto krásnej a divej prírody – by som si ho veľmi dobre vedela predstaviť, ako uteká pomedzi tieto neobyčajné balvany – presne ako v románe Čingiza Ajtmatova Biela loď. Chlapec by sa schovával v tajuplných zákutiach, preskakoval by kríky a kamene, a tie, ktoré by nedokázal preskočiť, by aspoň obehol. Poznal by ich všetky – zlé i dobré, múdre i hlúpe, hrbaté, ryšavé, žlté…

Celkom určite by chlapec dával kameňom mená, veď niektoré vyzerali ako obrovská levia laba, zhovárajúce sa hlavy a dokonca aj celá skupinka trpaslíkov s vysokými, špicatými čiapkami a dlhými bradami. Celému priestoru však bezpochyby dominuje „hrad“ s vežičkami aj cimburím. Určite aj preto miestni začali toto miesto nazývať Skazka (= rozprávka po rusky).

Na niekoľkých miestach sa odkrýval aj pohľad na sýtomodrú hladinu najväčšieho jazera Issyk-kuľ, ktoré domáci volajú „kirgizské more“. Nad jeho severným brehom sa v jemnom opare strácali vrcholky štvortisícových velikánov. Práve odtiaľto by chlapec mohol pozorovať jazero a vyzerať bielu loď, na ktorú toľko v Ajtmatovej knihe čakal…

Chlapec tu teda nebol, ale našli sme iných obyvateľov tohto zvláštneho miesta…

Na oranžovo-hnedých balvanoch kontrastovali zelené ostrovčeky dokopy zhlúknutých rastlín. Azda najviac ma upútali kríčky chvojníka (ephedra), ktoré vyzerali ako zelené metličky s červenými bobuľkami.

Jemné chmýrie kavyľa sa tíško chvelo v závanoch popoludňajšieho vetríka a aj keď okolie na prvý pohľad pripomínalo farbou a vysušenou zemou skôr púšť, rástlo tu ešte veľa rôznych iných kvetov, ktoré som ani nedokázala identifikovať.

Na začiatku kaňona sa platí malý poplatok za vstup, vyšliapané chodníky majú dĺžku 5 km. Keď sme sa už vracali k autu, prišla sem skupinka mladých kirgizských chalanov, ktorí sa správali – no, presne ako malí chlapci – na nohách mali šľapky, štverali sa na tie najvyššie skaly a robili si selfíčka na najnebezpečnejších miestach.

Ak sa niekedy vyberiete do Kirgizska a naplánujete si výlet k jazeru Issyk-kuľ, určite sa zastavte aj na tomto rozprávkovom mieste (125 km od hlavného mesta). Možno budete mať šťastie, že spoza niektorého oranžového balvana vyskočí malý chlapec…

Text: © Copyright Ingrid, Travelpotpourri
Fotos: © Copyright Ingrid, Katarína a Janette, Travelpotpourri

Ďalšie články o Kirgizsku: Kirgizsko

Komentáre

2 Komentáre

  1. Anna

    SUPERRR!!!!
    LG Anna

    1. Ingrid (Autor článku)

      Danke, Anna. Auch LG!

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Our website uses cookies. Do you agree with this? / Naša stránka používa cookie. Súhlasíte s tým? Info

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close