Modrá je dedinka neďaleko Uherského Hradišťa. Kľudne by sa mohla volať aj Malá, veď má len niečo cez 700 obyvateľov! Ale aj keď je to obec malá, dokázali tu zrealizovať dva veľké projekty, kvôli ktorým obec navštevujú malí aj veľkí… (ČÍTAŤ VIAC)
Kedykoľvek keď som v Salzburgu, mesto ma láka k foteniu. Panoráma s množstvom striech, kostolných veží a kupol a nad tým všetkým pevnosť Hohensalzburg – tróniaca ako kráľovská koruna na zamatovej poduške – je úžasná za každého počasia, v každom… (ČÍTAŤ VIAC)
Nie je to obyčajná skala. Vidno ju už z ďaleka. Zasadená do zelenej divej prírody ako osmička zub do ďasna… Prístup cez záhrady Keď sme dorazili do areálu, slnko, ktoré sa u nás doma ešte len zobúdzalo, vysielalo spoza skaly… (ČÍTAŤ VIAC)
Aby som bola presná, tak prvého Budhu na Srí Lanke som stretla ešte na letisku v Colombe. Sedel si tam v letištnej hale so skríženými nohami, spojený ukazovák a palec na pravej ruke vytvárali koliesko, celý Budha vyzeral dosť umelo,… (ČÍTAŤ VIAC)
1. … ak máte radi mystické miesta Nekropola Radimlja (3 km od mestečka Stolac) – so stredovekými náhrobnými kameňmi (stećci) bogomilov. Bogomilstvo bolo hnutie, ktoré vzniklo v 10. storočí v Bulharsku a odtiaľ sa rozšírilo na celý Balkán. Jeho prívrženci… (ČÍTAŤ VIAC)
Je 21. marec roku – dajme tomu – 499 pred naším letopočtom. V Perzepolise sa pripravuje oslava Nového roka – Nowruz. Na 111 schodoch oboch krídel slávnostného schodišťa sa zhromažďujú delegácie, aby pozdravili svojho kráľa Dareia I. a odovzdali mu… (ČÍTAŤ VIAC)
Prechádzka po uličkách starého mesta v nás navodila atmosféru dávnych čias, keď sa tu čulo obchodovalo. Z pôvodných deviatich zakrytých bazárov (toki) ostali len tri. Ich brány boli také veľké, aby cez ne bez problémov prešli karavány s niekoľkými ťavami…. (ČÍTAŤ VIAC)
Do Buchary sme cestovali s naším ospalým šoférom. Celou cestou sme sa snažili udržiavať s ním dialóg, pretože akonáhle nastala trochu dlhšia pauza, oči mu začali podozrivo klipkať. Keď nás vozil v Samarkande po pamiatkach, vždy keď sme sa vrátili… (ČÍTAŤ VIAC)
Keď nás neskoro v noci čakal na železničnej stanici v Samarkande šofér s mikrobusom, netušili sme, že je to medveď, ktorého sme práve zobudili zo zimného spánku. Ráno sa po ňom zľahla zem. Po hodine meškania nám ho telefonicky pomohli… (ČÍTAŤ VIAC)
Až do roku 1970 neexistovalo v Ománe ani rádio ani televízia, v celej krajine bola len jedna pošta, jedna nemocnica a tri chlapčenské školy. Ománčania obývali domy z hlinených tehál alebo chatrče z palmových listov, bez vodovodu a elektriky. Všetko… (ČÍTAŤ VIAC)
